Blog

« Späť

Trochu romantiky si nechaj, Anna...

Trochu romantiky si nechaj, Anna...

Včerajší večer bol jeden z mojich obľúbených. Hoci som ho z veľkej časti strávila triedením oblečenia mojich zlatých synátorov a neviem, či pre mňa existuje nudnejšia činnosť... Našťastie som pritom počúvala príjemný hlas môjho manžela, ktorý čítal pre nás z novej spoločnej knihy.

Chlapci ležali v posteliach a chichúňali sa na smiešnych situačných momentoch. Atmosféra v izbe bola podobná tej, ako keď sa sedí v lete neskoro večer okolo ohňa, aj keď vonku bolo chladno a pršalo. Vtom prišla na konci tá veta: "Trochu romantiky si nechaj, Anna, nie veľa, to by uškodilo, ale predsa trochu tej romantiky si nechaj..." 

Tie slová, ktoré adresoval tichý Matej Anne zo Zeleného domu, ma zaujali. Usmiala som sa, keď sa Anna - vždy plná romantického ducha, energie a neobyčajných nápadov, rozhodla, že končí so všetkým romantickým a odteraz už bude len prakticky zmýšľajúce stvorenie... 
 
Keď som odchádzala otvoriť okno a ešte trochu vyvetrať, vietor mi zafúkal do tváre a akoby mi vrátil Matejove slová: "Trochu romantiky si nechaj, Anna..."
Často rozmýšľam nad tým, ako Boh KAŽDÝ DEŇ pre nás pripravuje MNOHO romantických momentov. Ráno začína nádherným svitaním, večer krásnym západom slnka, cez deň nám posiela vtáčika pred okno, ukryje maličký kvietok v prebúdzajúcej sa prírode...
 
Myslím, že sme asi neboli stvorení pre KŮSOK romantiky. Vyzerá to tak, že Ten, ktorý nás stvoril, nám lásku prejavuje NADŠENE a čosi podobné zrejme vložil aj do nás. Vložil do nás čarokrásnu lásku, ktorá nesmie zaniknúť pod vrstvami povinností, únavy alebo rutiny. Ako o všetko cenné, aj o ňu - o romantickú lásku - budeme musieť bojovať znova a nanovo a až do konca.  Tak teda, nie len trochu, ale veľa romantiky si nechať- nechať si čas a priestor na ňu, nevzdať sa jej ľahko kvôli pohodlnosti a zabehaným koľajám a nevymeniť ju za lacné skrolovanie na mobile alebo priemerný film... Mať ju každý deň a predsa nezovšednie, ako západ slnka, ako večná dúha nad Niagarskými vodopádmi, ako zázrak života...